Ešte raz v živote ono chce dar, aby nebolo už samo, nebola som sama, ani to tvoje, ani Ty nebol si už sám. Tieto verše píšem v noci, ked ona nás má v plnej moci. Prečo presvituješ biely den, prečo rušíš môj nočný sen? Je to vari nutné? V srdci cítim, v diaľke, kdesi, jedno také isté bije: samotné a smutné.

Dlaňou nežnou ma pohladíš a srdiečko bolavé mi láskou naplníš.

Raz sladka ako med, raz ako ocot chutí. Túžby sa neplnia, ale vždy nádej je, veď cez slzy sa rád každý smeje.

Si alexandrou, Saškou, Sašenkou v slovách mojich, si telíčko čo sa ku mne túli, si voňa keď cítím Ťa na chĺpchoch svojich, sladká ako med v úli.Si mamkou mojích detí, su duša s ktorou moja duša usína... čas stále a stále letí a ty naďalej tým všetkým pre mňa si!

Aj ty si už veľa krát sklamal, bolo ti odpustené. Ale mňa už viac nebaví len odpúšťať, aj ja chcem byť konečne šťastná, tak urob pre to niečo, aby v mojom živote nebol len smútok, ale šťastie!